Trenčianske Stankovce
| Trenčianske Stankovce | |
| obec | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Trenčiansky kraj |
| Okres | Trenčín |
| Región | Stredné Povvažie |
| Vodné toky | Váh, Selecký potok. |
| Nadmorská výška | 208 m n. m. |
| Súradnice | 48°50′23″S 17°59′06″V / 48,8398°S 17,9850°V |
| Rozloha | 24,5 km² (2 450 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 3 435 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 140,2 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1212 |
| Starosta | Martin Markech[3] (nezávislý) |
| PSČ | 913 11 |
| ŠÚJ | 545741 |
| EČV (do r. 2022) | TN |
| Tel. predvoľba | 032/64.. |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Trenčianske Stankovce 362 913 11 |
| E-mailová adresa | poslať email |
| Telefón | 032/657 66 32 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Trenčianske Stankovce | |
| Webová stránka: trencianskestankovce.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Trenčianske Stankovce sú obec na Slovensku v okrese Trenčín. Obec vznikla spojením obcí Malé a Veľké Stankovce, Rozvadze a Sedličná.
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v centrálnej časti Trenčianskej kotliny, na ľavom brehu Váhu, približne 4 km juhozápadne od Trenčína.[4] Obcou preteká Selecký potok a niekoľko menších vodných tokov, ktoré ústia západne od obce do starého koryta Váhu. V katastrálnom území obce sa nachádzajú prírodné pamiatky Malostankovské vresovisko a Selecký potok.[5]
Severným okrajom obce vedie cesta I/9 z Chocholnej na Nováky, centrom prechádza cesta II/507 z Beckova do Trenčína, na ktorú sa pripájajú miestne komunikácie.[5] Najbližším mestom je 8 km severovýchodne ležiaci Trenčín, 21 km juhozápadne leží Nové Mesto nad Váhom a 27 km juhovýchodne ležia Bánovce nad Bebravou.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Osídlenie lokality v dávnych časoch potvrdzujú nálezy medzi Veľkými Stankovcami a Selcom, kde však doteraz nebol vykonaný odborný prieskum. Novodobé dejiny obce tak začínajú rokom 1345, kedy sa objavuje nateraz najstaršia písomná zmienka o osade „possessio Stanuk“. Pôvodná obec sa neskôr (pred rokom 1410) rozdelila na Veľké (possessio seu villa Noghstankouecz) a Malé Stankovce (Parva Stank). Dedina bola sprvu majetkom rodu Stankovcov, po jej vymretí (neskôr len Malé Stankovce) to boli rody Barsonyi, Kolocsanyi, Ruttkay, Décsi, Ottlík, Szilvay a Trsťanský. Veľké Stankovce patrili do majetku Trenčianskeho hradu, neskôr spadali pod majer v susedných Veľkých Bierovciach.
Na začiatok 13. storočia (1212) spadá prvá písomná zmienka o „terra Rozowag“ (dnešná časť Rozvadze), neskôr aj pod názvami Rozvacz, Raxowag či Roswasosade. Vlastnil ju gróf Juraj z Pezinku, neskôr zemiansky rod Demjan a Pribic, dočasu potom blízky hrad, majer vo Veľkých Bierovciach a od roku 1746 pod samostatný majer v Rozvadzoch. Najmladšou miestnou časťou je Sedličná, ktorá sa ako „Sedlisna“ v listinách spomína až v roku 1403. Zemiansku dedinu vlastnili rodiny Sedlických, Kopčaškov, Bremečkov, Gloszov, Dubnických, Adamovských, Turzovcov a iné.
Obyvatelia týchto dedín sa živili prevažne poľnohospodárstvom, chovom poľnohospodárskych zvierat, rybolovom, no tiež ťažbou a spracovaním dreva. Vodný mlyn sa vo Veľkých Stankovciach spomína už v roku 1549, v roku 1875 sa spomína pri mlyne aj píla na vodný pohon. V 17. storočí cez Váh premávala kompa, bežné bolo používanie menších lodiek. Prevádzkované už v tom čase boli remeslá a živnosti, napr. v roku 1683 spomínaní mäsiari a tkáč, neskôr krčmári, mlynár, kováč, zámočník či stolár. V 19. storočí tu mali prevádzky aj panské pálenice vo Veľkých Stankovciach a v Rozvadzoch a tehelňa vo Veľkých Stankovciach.
Fara v susedných Veľkých Bierovciach pochádza z roku 1332 – 36, kedy tu už stál aj kostol. Pod farnosť patril aj mlyn vo Veľkých Stankovciach, polia a lúky v Malých Stankovciach.
Medzi tragické udalosti patrí okrem častých povodní najmä nájazd tureckého vojska na okolité dediny v roku 1663, kedy bolo zabitých, zajatých alebo odvlečených aj niekoľko obyvateľov týchto dedín. v roku 1708 sa v blízkosti obce stretli cisárske i kurucké vojská. Malé Stankovce, Veľké Stankovce, Sedličná a Rozvadze sa zlúčili v roku 1972.[6]
Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]Trenčianske Stankovce si zachovali časť svojráznej ľudovej kultúry, ktorá má v regióne silné korene. Jedinečný je stankovský ľudový kroj, no tiež ľudová hudba. Dodnes stoja zvyšky mlynov, sýpky a staršie ľudové zvony, murovaná neskoroklaskistická zvonica s kamennou plastikou z roku 1859 vo Veľkých Stankovciach, v Sedličnej zvonica so zvonom z 18. storočia a tiež zvonice v Malých Stankovciach. V Malých Stankovciach stojí evanjelický kostol z roku 1784, židovská synagóga a cintorín v Sedličnej sa nezachovali a zanikli po II. svetovej vojne. Súčasnú sakrálnu architektúru prezentuje rímsko-katolícky kostol z roku 1994.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-02-02]. Dostupné online.
- ↑ a b mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-02-02]. Dostupné online.
- ↑ STANKOVCE, Obec Trenčianske. História obce [online]. trencianskestankovce.sk, [cit. 2019-02-02]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Trenčianske Stankovce
